Telovýchovná jednota TATRAN Polianka
Rozpis futbalových zápasov 2017/2018
Skupina miestnych nadšencov založila v roku 1958 Telovýchovnú jednotu Tatran Polianka, od začiatku orientovanú takmer výlučne na futbal, niekoľko rokov i na stolný tenis {v roku 1969 prišla ponuka i finančná dotácia z vtedajšieho OV ČSTV Senica, na založenie stolnotenisového oddielu. Toto družstvo dosahovalo veľmi dobré výsledky v okresnej súťaži a malo veľmi blízko k postupu do krajskej súťaže. No v roku 1973 sa stolný tenis prestal hrať a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov}.
Najväčší problém bol s výberom lokality futbalového ihriska, pretože nebolo možné nájsť dostočne rozsiahlu rovnú plochu. Nakoniec sa vybudovalo ihrisko v širšom sedle na Hornej Polianke vo výške 450m a držalo primát ako najvyššie položené ihrisko v okrese Senica. Ďalšou raritou ihriska bol jeho úklon (hovorilo sa preto o hornej a dolnej bránke) a skutočnosť, že naprieč ním prechdzala odbočka z hlavnej cesty na družštevné polia.
Jeden z futbalových rozhodcov sa svojho času na otázku o humorných zážitkoch pri rozhodovaní zmienil práve o Polianke, ako o prípade, kedy jediný raz vo svojej kariere musel prerušiť zápas z dôvodu prejazdu poľnohosp. strojov cez ihrisko. Často sa i stávalo, že počas zápasu vbehli na ihrisko sliepky a motali sa hráčom pod nohami. Ihrisko na Polianke malo ešte jednu zvláštnosť. Pôvodní majitelia parciel, na ktorých sa nachádzalo, kosili ďalej svoje pôvodné parcely a ihrisko bolo na niektorých miestach hladko vykosené a inde zasa s vysokou trávou.
Vtedajšia TJ patrila široko-ďaleko medzi najmenšie a tým pádom i najchudobnejšie kluby. Občas sa podarilo zarobiť pár korún na brigádach a organizovaním spoločenských podujatí – rôzne zábavy, najmä Štefanké, výnimočne maškarný ples (v neskorších rokoch „pochovávanie basy“s nezabudnuteľným moderátorom Víťezslavom Kroupom). Za tažkej finančnej situácie sa nedalo skvalitniť vybavenie ihriska. Okrem trávnika s bránkami, pár lôpt, rohových zástaviek, sietí a „vozíčka na lajnovanie“ nebolo k dispozícii nič iné. Šatňa bola v blízkej stodole, aj tá sa zvyčajne používala iba v daždi. Keď bolo pekne, šaty hráčov sa zavesili na klince vbité zvonka do vrát stodoly.
Tvrdé, rýdzo amatérske podmienky, pri všetkých negatívach, ktoré s tým súviseli, mali v konečnom dôsledku i pozitívny efekt. Prejavilo sa to najmä na súdržnosti kolektívu a svedomitom prístupe hráčov k zápasom i k tréningom. V období 60-tych a prvej polovici 70-tych rokov sa kolektív hráčov hodnotí najvyššie – hovorilo sa vtedy o „zlatých časoch futbalu na Polianke“. V tomto období bolo pravidlom pohybovať sa na vyšších priečkach tabuľky. Jeden rok Polianka postúpila do vyššej súťaže a hrávala v dedinách na Záhorí. Pri jednej možnosti postúpiť vyššie to v súvislosti s finančnými problémami nevyužila.
Po početných rokoch strávených pri futbale i organizačnej práci v náročných podmienkach, došlo k stabiližovaniu situácie a na program sa dostala aj nového ihriska so základným vybavením. Nové ihrisko bolo vybudované u Sadákov, po vykonaní náročných terénnych úpravách na dne dolinky a na prezliekanie slúžila unimo bunka. V roku 1998 bolo dovŕšené dlhoročné úsilie pri výstavbe šatní.
V súčasnosti je futbalový oddiel pod vedením predsedu p. Vladimíra Marku zapojený do okresnej futbalovej súťaže a dosahuje striedavé úspechy – v tomto období v prvej časti súťažnej tabuľky. Raz ročne poriada pohárový futbalový turnaj s účasťou viacerých oddielov. Stretnutia a tréningy sú vzhľadom na zamestnanie členov iba raz týždenne. Futbalové ihrisko však využíva mládež a žiaci na rôzne športové činnosti v prázdninovom období. Vybudované sociálne zariadenia, šatne, stolovanie pod prístreškom, pravidelná údržba ihriska prilákala na utbalové zápolenia i klubové oddiely z okolia, hlavne z Myjavy – areál využívajú na zápasy žiakov a dorastu. Hospodárom športového areálu je p. Ján Baláž. Taktiež sa tam uskutočňujú rôzne firemné i súkromné akcie, posedenia a v roku 2009 bol využitý ako letný tábor pre deti z Bratislavy, mestská časť Devínská Nová Ves.
