Z dejín obce Polianka
Osídlenie obce sa datuje do obdobia reformácie a náboženského útlaku, kedy sa utečenci z Čiech usadzovali v odľahlých častiach Myjavska, teda Polianky, najmä v okolí prameňov s vodou. Takto boli utvorené i časti našej obce – kopanice.
Relief katastra obce symbolizuje i povesť o vzniku názvu obce Polianka – prví osadníci sa usadili v dnešnej lokalite u Sadákov, ktorá má tvar jamy a svoje majetky identifikovali „od pol jamky nahor a od pol jamky nadol“ t.j. poljamka a v myjavskom dialekte sa skomolene udomácnilo Polianka.
Centrum obce je Dolná Polianka, kde sú sústredené Obecný úrad, kultúrny dom, požiarna zbrojnica, vodojem, školská budova – t.č. využívaná ako klub dôchodcov a klub
mládeže.
1611
Najstarší písomný záznam
Hoci obec Polianka vznikla až v roku 1955 odčlenením od Myjavy, najstarší písomný záznam o existencii našej obce je z prelomu 16. a 17. storočia z roku 1611. Superintendent evanjelickej cirkvi Izák Abrahamides, pre Nitriansku, Bratislavskú a Tekovskú stolicu, pri vizitácii myjavskej cirkvi v roku 1611 uvádza, že myjavský farár mal tri role. Jednou z nich bola tzv Mišárovská pri Polianke. Táto roľa sa ešte aj dnes nazýva „Kňazová“.
2002
Vzdelávanie deti
Pre nízky stav detí v MŠ a žiakov ZŠ podľa smerníc Ministerstva školstva, boli obe tieto ustanovizne v našej obci zrušené a rodičia sú nútení vodiť deti do MŠ a ZŠ v okolí. Rokom 2002 sa skončilo v našej obci zaškoľovanie a vzdelávanie detí, za ktoré bojovali naši občania ešte za čias maďarizácie pred rokom 1918.
Surovín-najvyššie položená časť
478 m n.m
Západný okraj plošiny Rovienky-najvyššie
499 m n.m
Vlastníctvo
170 ha zmiešaných lesov
Ľudové tradície, remeslá a výroba tradičných kopaničiarskych výrobkov zaniká. V starších domácnostiach sa však dodržujú ešte dávne zvyky, najmä na Vianoce a pri rodinných udalostiach s varením a pečením „starodávnych jedál“ i jedál sezónnych napr. „cestenice, koblihy, šmidková polievka“a iné.
V oblasti športových zariadení je obec vybavená športovým areálom – futbalovým ihriskom.
Z kultúrno-historických zaujímavostí máme v obci bronzovú pamätnú tabuľu národovca Michala Kutku, ktorý sa nebál v čase rozbujnenej maďarizácie na Slovensku vyslovovať sa v duchu národnej myšlienky za práva Slovákov, za čo bol kruto prenasledovaný, maďarmi uväznený a mučený.