Dobrovoľný hasičský zbor

Požiare za predošlých generácií boli skutočne postrachom pre všetkých (v r. 1945  pri prechode frontu zhorelo 12 domov a 22 stodôl)


     No i potom boli dosť časté, pretože domy boli prevažne pod slamenými strechami, bolo takmer nemožné takýto požiar uhasiť vtedajšími jednoduchými hasiacimi prostriedkami, akými boli sud s vodou, tlmnica, trhací hák a tzv. tragačové striekačky, ktoré mali nádrž asi na 150 l vody s 5m dlhou hadicou. Do striekačky sa voda nosila ručne vedrami.


     Podnetom k založeniu dobrovoľného hasičského zboru na Polianke bol veľký požiar v roku 1933, keď zhorel Jurášov veľký gazdovský dom a stodola.  Založený bol až o dva roky neskôr, dňa 16. júna 1935, pretože vedenie obce Myjava nemalo pochopenie pre túto vec a Okresná hasičská jednota tiež. K založeniu DHZ došlo bez vedomia obce i OHJ, teda načierno – nelegálne a členské prihlášky podpísalo 15 členov. V decembri 1935 bol zbor uznaný ako riadny DHZ obecným zastupiteľstvom aj OHJ v Myjave.


     Prvou činnosťou vtedajších požiarnikov, ešte vtedy bez výstroja a výzbroje, bolo nočné žatevné hliadkovanie. Ako strážnica slúžila so súhlasom školského inšpektorátu v Novom Meste nad Váhom chodba tunajšej školy. Na hasičskú trúbku, ktorá slúžila na zvolávanie členov sa členovia skladali po 5-tich korunách. Bola to vtedy pre niektorých taká suma, že ju museli splácať na viackrát. Takisto prvé uniformy si zakúpili formou pôžičky v sume 900 korún od Úverového družstva. Požiarna striekačka s výkonom 400 l/min. bola dodaná zboru v r. 1938 a slúžila bez zlyhania 15 rokov.


Významnou udalosťou pre hasičov na Polianke bolo slávnostné odovzdanie hasičskej zbrojnice v r. 1941 postavenej svojpomocne za prispenia obce sumou 10 000,- korún. Prítomní boli predstavitelia obce Myjava a asi 200 uniformovaných hasičov z okolitých zborov.
     V tomto období bola už činnosť hasičov veľmi pestrá a bohatá. Zbor pracoval veľmi systematicky a dôslednou prácou sa vypracoval na popredné miesto v okrese. Členovia zboru boli poverovaní rôznymi funkciami v OHJ a neskôr i v Krajskej hasičskej jednote. Aktívne sa zúčastňovali aj činnosti Moravsko–Slovenskej vzájomnosti, ktorá sa po oslobodení rozvinula.


Keď vyšiel nový zákon o požiarnej ochrane, hasičstvo bolo premenované na požiarnikov, nastala stagnácia v činnosti organizácie. Tento útlm trval až do r. 1968, keď vznikli požiare na miestnom JRD požiare a domáci požiarnici neboli schopní zasiahnuť pri ich likvidácií.


     Vtedy MNV bol  prinútený po previerke okresnou inšpekciou požiarnej ochrany zabezpečiť požiarnu ochranu v obci. Prišli noví členovia, ale bez skúseností a odborných vedomostí, boli odkázaní na pomoc.
Za jednu sezónu však bolo vycvičené požiarne družstvo, ktoré bolo rovnocenné ostatným požiarnym družstvám okolitých organizácií. Postupom času mnohí prešli školeniami v okrese Senica a v Ústrednej škole dobrovoľnej požiarnej ochrany v Martine.

 

     V roku 2005 oslávila organizácie 70-výročie založenia s miestnymi oslavami, na ktorých obdržali zaslúžilí členovia a aktívni členovia rezortné vyznamenania.
     Snahou terajšieho dobrovoľného požiarneho zboru je získať a udržať si takú vážnosť a uznanie, akú mali ich predchodcovia.

Organizácia bola omladená o nových mladých členov a členky. Činnosť pozostáva z preventívnych opatrení a prehliadok na zamedzenie požiarov, hasičských cvičení a účasti na okresných súťažiach, zber železného šrotu v obci, stavanie mája, organizovanie športových súťaží pre deti a mládež v letnom období, pri príležitosti MDD a v zimnom období „Obecnú sánkovačku“.

     Zásluhou tejto organizácie je aj malý výskyt požiarov v obci.

Publikované dňa  22.05.2013