Charakteristika

 

Osídlenie obce sa datuje do obdobia reformácie a náboženského útlaku, kedy sa utečenci z Čiech usadzovali v odľahlých častiach Myjavska, teda Polianky, najmä v okolí prameňov s vodou. Takto boli utvorené i časti našej obce - kopanice.
     Relief katastra obce symbolizuje i povesť o vzniku názvu obce Polianka - prví osadníci sa usadili v dnešnej lokalite u Sadákov, ktorá má tvar jamy a svoje majetky identifikovali "od pol jamky nahor a od pol jamky nadol" t.j. poljamka a v myjavskom dialekte sa skomolene udomácnilo Polianka.
      Hoci obec Polianka vznikla až v roku 1955 odčlenením od Myjavy, najstarší písomný záznam o existencii našej obce je z prelomu 16. a 17. storočia z roku 1611. Superintendent  evanjelickej cirkvi Izák Abrahamides, pre Nitriansku, Bratislavskú a Tekovskú stolicu, pri vizitácii myjavskej cirkvi v roku 1611 uvádza, že myjavský farár mal tri role. Jednou z nich bola tzv Mišárovská pri Polianke. Táto roľa sa ešte aj dnes nazýva "Kňazová".
     Ďalší písomný záznam je tiež z roku 1611. Zo zachovaného urbára nadášdyovskej časti čachtického panstva sa dozvedáme, že myjavský poddaní mali zakázané používať medzi inými i les "Pod Poliankou".

    Centrum obce je Dolná Polianka, kde sú sústredené Obecný úrad, kultúrny dom, požiarna zbrojnica, vodojem, školská budova - t.č. využívaná ako klub dôchodcov a klub

mládeže. Pre nízky stav detí v MŠ a žiakov ZŠ podľa  smerníc Ministerstva školstva, boli obe tieto ustanovizne v našej obci zrušené a rodičia sú nútení vodiť deti do MŠ a ZŠ v okolí. Rokom 2002 sa skončilo v našej obci zaškolovanie a vzdelávanie detí, za ktoré bojovali naši občania ešte za čias maďarizácie pred rokom 1918.

     Najvyššie položené časti chotára sú Surovín 478 m n.m. a západný okraj plošiny Rovienky v zalesnenom masíve Lipovca  499 m n.m.
     Obec je vlastníkom asi 170 ha zmiešaných lesov. Prevládajú listnaté stromy - buky. Zazverené sú zväčša srnčou zverou, v niektorých častiach diviačou. Z hospodárskych rastlín sa pestujú obilniny, krmoviny a hlavne zemiaky. Z ovocných drevín prevládajú slivkoviny a jablone. Pre nižší počet zrážok trpí naša oblasť dosť často suchom, v lúčnych porastoch sú preto zastúpené suchomilné rastliny.
     Ľudové tradície, remeslá a výroba tradičných kopaničiarskych výrobkov zaniká. V starších domácnostiach sa však dodržujú ešte dávne zvyky, najmä na Vianoce a pri rodinných udalostiach s varením a pečením „starodávnych jedál“ i jedál sezónnych napr. „cestenice, koblihy, šmidková polievka“a iné.

     V oblasti športových zariadení je obec vybavená športovým areálom - futbalovým ihriskom.

     Z kultúrno-historických zaujímavostí máme v obci bronzovú pamätnú tabuľu národovca Michala Kutku, ktorý sa nebál v čase rozbujnenej maďarizácie na Slovensku vyslovovať sa v duchu národnej myšlienky za práva Slovákov, za čo bol kruto prenasledovaný, maďarmi uväznený a mučený.

Publikované dňa  17.10.2013